Anomalia

Moje najnovšie zistenie: správy o počasí sú umiestnené v najčítanejších slovenských denníkoch ďaleko pred informáciami o kultúre. Predsa je potrebné vedieť či bude pršať a musíme sa ísť prechádzať do obchodného domu Aupark alebo svieti slnko tak si vyvalíme naše „nekultúrne“ zadky na nábrežie ďalšieho „monumentu“ Eurovea. Subjektívna kritika nedostatkov printových, televíznych či ostatných médií sa na Slovensku stala národným športom. Prerod komunistickej Slovenskej republiky na „demokratickú spoločnosť“ priniesol so sebou bohužiaľ nám dovtedy neznáme formy zábavy a „zabíjania voľného času“. Finančné opraty sa uvoľnili a dlhé ruky sa „omočili“ v doposiaľ neprebádaných vodách médií. Štvrťstoročie obrovskej zmeny myslenia verejnosti a niektorých významných autorít, prispelo k scvrknutiu globálnej mozgovej kôry a nastolilo cestu jednoduchosti a bulvárnosti. Kto sa nepridal alebo aspoň neprispôsobil tak skrachoval. Máme, čo sme chceli slobodu slova, otvorené hranice, pomaranče každý deň a samozrejme narastajúci vplyv západnej kultúry. Demokracia je dobrá a každý si zaslúži žiť v adekvátnej kultúrnej spoločnosti, ale umožniť mocným chápadlám gýčovej, vulgárnej a parazitickej kultúry vytrhnúť nám naše klasicisticko - renesančné srdce je hriechom každého z nás. Súčasná prezentácia kultúrnych počinov v médiách je odraz nášho vlastného zrkadla. Paradoxne sa sem hodí jedna pasáž z pesničky amerického speváka Michaela Jacksona, ktorej názov je v preklade „Muž v zrkadle“ citujem „Začínam s tým mužom v zrkadle - Pýtam sa ho, čo zmenilo jeho pohľad - A žiadna správa by nemala byť jasnejšia - Ak chceš spraviť svet lepším miestom - Pozri sa na seba a potom sprav zmenu“. Dokonca tento názorný príklad ukazuje, že je len na nás, ktorým smerom sa vydáme, a ktorá časť kultúry bude pre nás tá obohacujúca. Preto zamrzí fakt, že napríklad jeden z najstarších denníkov na Slovensku poskytne slovenskej a zahraničnej kultúre maximálne tri strany. Kde by bol národ bez kultúrneho dedičstva? Každý národ na svete je hrdý na svoju kultúru a ukazuje ju celému svetu, no zároveň rešpektuje kultúry iných štátov. Kultúra je tým najväčším zástupcom a predstaviteľom jedinečnosti každého národa. Napríklad v porovnaní s „dvestoročnou“ americkou kultúrou má naša slovenská kultúra náskok nielen vo svojej originalite, ale predovšetkým niekoľko storočí budovania kultúrneho dedičstva. Tak ju neskrývajme a neutláčajme! Zaslúži si byť rovnocenným partnerom verejnosti počas celého života. Všeobecne je známe, že dieťa do pol roka má otvorené vedomie a dokáže vnímať všetko miliónkrát hlbšie a citlivejšie ako staršie deti a dospelí ľudia. Zvlášť to platí pre hudbu alebo hovorené slovo. Pokúsme sa v rámci našich síl a možností trochu udržať tento výnimočný stav a rozvíjať ho aj naďalej v dospelosti. Nedovoľme, aby sme stratili cit napríklad pre kvalitnú hudbu, peknú báseň, zaujímavý film alebo výstavu nádherných výtvarných diel. Sme malá krajina, ale všade naokolo nám dýcha na krk kultúra v rôznych formách jej podoby. Zbavme sa raz a navždy hrubých šálov a dovoľme jej pohladiť náš studený krk.